Prieskum: tretina slovenských domácností si musí vystačiť iba so základnými potravinami
Iba v zľavách nakupuje takmer polovica opýtaných.
BRATISLAVA 15. decembra (SITA) – Slováci musia šetriť aj na potravinách, ukazujú dáta. Kľúčovým dôvodom je zdražovanie.
Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, takmer polovica slovenských domácností v súčasnosti nakupuje potraviny zásadne v zľavách.
Domácnosti najčastejšie, a to 45 %, vydajú za potraviny 200 až 400 eur, ale viac ako pätine domácností stačí aj 100 až 200 eur mesačne. Takmer 20 % domácností minie za potraviny viac ako 400 eur.
Viac ako tretina slovenských domácností si musí vystačiť len so základnými potravinami. Celých 20 % domácností začalo nakupovať menej kvalitné potraviny ako doteraz a 13 % Slovákov sa snaží znížiť svoje výdavky za potraviny úpravou jedálneho lístka, konzumáciou menších porcií a menej často.
Niektoré domácnosti nakupujú potraviny v zahraničí, kde sú lacnejšie. Vyjadrilo sa tak 7 % respondentov.
Len 17 % slovenských domácností sa zdražovanie potravín doposiaľ nijako nedotklo a nakupujú ich rovnako ako predtým.
„Uskromniť sa museli najmä dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke a nezamestnaní. Zásadnú pomoc pri obstarávaní potravín, napríklad prostredníctvom potravinovej banky, však zatiaľ potrebuje len minimum slovenských domácností,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.
Vyššie náklady na potraviny uvádzajú skôr muži a vo všeobecnosti ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Vyššie sumy za nákup potravín utrácajú aj zamestnanci v sektore IT a telekomunikácií alebo vo finančnom sektore.
Nákupy v zľavách najčastejšie využívajú nezamestnaní a dôchodcovia, ako aj zamestnanci v školstve, kultúre, poľnohospodárstve a lesníctve.
„Takmer bez ohľadu na vek, mesačný príjem a sociálne postavenie sú Slováci veľmi citliví na cenu a radi vyhľadávajú zľavové akcie. Okrem toho obyvatelia regiónov susediacich s Poľskom neváhajú cestovať za lacnejšími potravinami do zahraničia: viac ako trikrát častejšie než je celoslovenský priemer,“ dodáva Jaroslava Palendalová.
