Musíme lepšie využívať eurofondy, zhodujú sa analytici
Kvôli rastu životnej úrovne bude mať Slovensko nárok na čoraz menej financií.
BRATISLAVA 11. januára (SITA) – Slabinou našich verejných financií je aj využívanie príjmov plynúcich z európskej kasy. Podľa expertov musíme robiť viac a nové eurofondy v štvrtom programovom období 2021 až 2027 využiť lepšie ako doteraz.
Podľa analytika verejných financií Mariána Labaja z Národnej banky Slovenska sa mení charakter používania zdrojov Európskej únie a s rastom životnej úrovne sa znižuje podpora z týchto prostriedkov, preto je nutné používať aj vlastné financie a celkovo lepšie investovať.
„Zmena priorít politík EÚ, ako aj postupný rast životnej úrovne v slovenských regiónoch naznačuje, že sa Slovensko bude musieť prispôsobiť novým príležitostiam v oblasti financovania a efektívnejšie využívať vnútorné zdroje rozvoja. Ako dôsledok týchto zmien sa nám totiž zníži priemerne ročné čerpanie približne o 0,8 % HDP,“ informoval Labaj.
V dobiehajúcom programovom období 2014 až 2020, v ktorom možno eurozdroje dočerpať do konca roka 2023, má ich alokácia podiel 2,4 % na výkonnosti ekonomiky. V programovom období eurofondov na roky 2021 až 2027 je tento podiel 1,6 %.
Európska komisia odobrila Slovensku priority pre obdobie 2021 - 2027 vlani v novembri. „Na zmiernenie spoločenských a regionálnych rozdielov dostaneme 12,8 miliardy. eur, čo je o 1,7 miliardy eur menej ako za roky 2014 až 2020,“ uviedol Labaj.
Alokácia zdrojov EÚ bez Programu rozvoja vidieka v dobiehajúcom období je v objeme 14,5 miliardy eur.
Posun v prioritách pri využívaní eurofondov podľa odborníka názorne ilustruje, ako sa potreby Slovenska menia. Na začiatku najviac investovalo do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy.
„S postupným rozvojom dopravných tepien sa naše potreby menia na rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni medzi regiónmi, komunitami a rodinami,“ priblížil Labaj. Ako podotkol, nezanedbateľná pozornosť sa venuje energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu.
„Od dobrého zámeru preorientovať čerpanie zdrojov EÚ po jeho realizáciu však treba prejsť ešte kus cesty. Čerpanie fondov by malo byť lepšie ako v uplynulej dekáde, investície by sa nemali odsúvať na koniec programového obdobia a snáď prinesú želaný impulz,“ očakáva Labaj.
Neschopnosť čerpať by podľa neho nemala byť vnímaná ako „schopnosť“ či príležitosť využívaná na financovanie ad hoc vládnych opatrení. „Cieľom predsa je, aby regióny získali podporu na modernizáciu a mohli sa priblížiť k rozvinutejším častiam Európy,“ dodal.
